Bryndziareň a syráreň Zvolenská Slatina se rozhodla svoj viac než 220-ročný príbeh prerozprávať novou rečou. Redizajn obalov, ktorý získal medzinárodné ocenenie Pentawards 2025, dokazuje, že inováciou a citom pre detail možno pozdvihnúť aj tradičný výrobok. O ceste od historickej pečate po farebné kódovanie v chladenom regáli porozprával Rastislav Lupták, predseda predstavenstva spoločnosti Milsy, ktorej súčasťou je aj Bryndziareň a syráreň Zvolenská Slatina.
Prinášame vám článok z časopisu Svet balenia 131 (apríl – jún 2026). Je ochutnávkou originálneho obsahu, ktorý nájdete každý štvrťrok v našom tlačenom „obale“. Nedostávate časopis? Zaregistrujte sa na jeho odber a nenechajte si ujsť žiadne vydanie.
Svět balení:
Kategória mliečnych výrobkov je v slovenských regáloch vizuálne pomerne uniformná a značky sa často spoliehajú na podobné motívy. Výrobky Bryndziarne a syrárne Zvolenská Slatina prešli nedávno redizajnom obalov. Čo bolo impulzom pre zmenu vizuálnej identity?
Rastislav Lupták:
Na začiatku bol príbeh, obrazne aj doslovne fúzatý príbeh o začiatkoch bryndziarstva na území dnešného Slovenska. V pátraní po histórii sme sa s potomkami zakladateľa bryndziarne dostali až hlboko do 18. storočia. Silný príbeh dal základ novej brand identite, ktorej prvky sa premietli aj do novej vizuálnej identity a obalového dizajnu. Cieľom bolo, aby zákazník v jedinom pohľade na obal pochopil, že drží v ruke produkt s viac než dvestoročnou históriou.
Pôvodné obaly niesli väčšinu z typických prvkov kategórie – drevo, ovečky, folklór. To síce pôsobilo tradične, ale v regáli sa značka strácala medzi konkurenciou a chýbala jej jasná identita. Impulzom preto nebola len potreba „osviežiť dizajn“, ale najmä lepšie ukázať, čím je značka výnimočná – ako najstaršia nepretržite fungujúca bryndziareň na svete.
Svět balení:
Ako ste pri redizajne obalov udržali rovnováhu medzi odkazom na historické dedičstvo značky, ktoré siaha viac než dve storočia do minulosti, a modernými požiadavkami maloobchodu?
Rastislav Lupták:
Rok 1797 sme vnímali ako silný základ značky, ktorý treba preložiť do súčasného vizuálneho jazyka. Výsledkom je dizajn, ktorý odkazuje na tradíciu, ale zároveň je čistý, čitateľný a funkčný v dnešnom retailovom prostredí. Vďaka tomu produkt obstojí v malej predajni potravín aj v hypermarkete obchodného reťazca.
Svět balení:
Aký bol proces vývoja návrhu nového dizajnu, ako dlho trval a ktorí partneri sa doň zapojili?
Rastislav Lupták:
K spolupráci na tvorbe novej identity značky sme si znovu prizvali nášho partnera pre strategický marketing – brandbuildingové štúdio BrandOn. Začali sme spolu zmapovaním trhu, konkurencie, pátraním po histórii značky. Hľadali sme pre značku unikátnu a zmysluplne odlišnú cestu. Odkryl sa príbeh, vznikla nová brand identita a z nej zadanie pre štúdio vizuálnej identity Pergamen.
Nasledovala tvorba vizuálnych konceptov a spoločné diskusie o možných cestách, ktoré budú v súlade s novou brand identitou a dajú značke aj obalovému dizajnu modernú tvár s odkazom na bohatú históriu. Vznikli logotyp a monogram a následne, ruka v ruke s nimi, aj samotný obalový dizajn. Proces je o súhre cieľov, slov a vizuálu – všetko musí do seba pekne zapadnúť.
Svět balení:
Ktoré prvky nových obalov považujete za kľúčové z hľadiska budovania značky a aké zmeny v typografii, farbách a ikonografii ste implementovali, aby sa zvýšila čitateľnosť a shelf impact?
Rastislav Lupták:
Základom je dvojica logotyp a monogram. Logotyp efektívne rieši dlhý názov značky a zároveň jemne odkazuje na jej kontinuitu cez konštrukciu, ktorá pripomína korunu. Monogram zase zdôrazňuje miesto pôvodu. Dôležitú úlohu hrá aj typografia, ktorá je inšpirovaná historickými detailmi, ale spracovaná moderne. A napokon farba – tá sa stala hlavným orientačným prvkom, vďaka čomu sú produkty dobre rozlíšiteľné už z diaľky. Každý variant má pridelený vlastný farebný odtieň, ktorý sa stal súčasťou identity konkrétnej receptúry.
Svět balení:
Čo považujete za najdôležitejšie pri navrhovaní obalu v dnešnom retailovom prostredí, kde má zákazník na rozhodnutie len pár sekúnd – je to rozpoznateľnosť značky, informácie pre spotrebiteľa, estetika alebo funkčnosť obalu?
Rastislav Lupták:
Najdôležitejšie je, aby obal fungoval v reálnych podmienkach – teda aby si ho zákazník všimol a vedel sa v ňom rýchlo zorientovať. Estetika je dôležitá, ale bez čitateľnosti a jasnej značky nemá veľkú hodnotu.
Svět balení:
Ako obal pomáha spotrebiteľovi zorientovať sa v relatívne úzkom portfóliu výrobkov, najmä v prostredí samoobslužných predajní, kde nie je k dispozícii personál?
Rastislav Lupták:
Kľúčovú rolu hrá farebné rozlíšenie. Každý produkt má svoju výraznú farbu, ktorá slúži ako podklad pre celú plochu obalu. Zákazník tak nemusí čítať drobný text – orientuje sa intuitívne podľa farby, čo je v regáli veľká výhoda. Rovnako to uľahčuje prácu personálu predajne pri dopĺňaní tovaru.
Svět balení:
Bryndziareň a syráreň Zvolenská Slatina získala za nové obaly aj medzinárodné uznanie v podobe ocenení Obal roku a Pentawards Bronze. Pentawards patrí medzi najprestížnejšie svetové obalové ocenenia a každoročne doň posielajú práce stovky štúdií z desiatok krajín. Aký je príbeh týchto úspechov a čo takéto ocenenie pre firmu znamená?
Rastislav Lupták:
Ocenenia ako Obal roku či Pentawards sú potvrdením, že zvolený prístup funguje aj z pohľadu odbornej verejnosti. Pre firmu sú dôležité najmä ako signál, že investícia do redizajnu mala zmysel a že značka sa posunula na vyššiu úroveň.
Svět balení:
Aké špecifické charakteristiky by mal mať obal pre mliečne výrobky, ktoré sú v predajni umiestnené v chladených regáloch a vystavené špecifickým podmienkam, a aké parametre sú rozhodujúce pre jeho kvalitu?
Rastislav Lupták:
Obal musí fungovať v náročných podmienkach – v chlade, vlhku a pri rýchlom rozhodovaní zákazníka. Dôležitá je preto dobrá čitateľnosť, jasná orientácia a pocit čistoty a kvality. Zároveň musí byť praktický a odolný pri manipulácii. Samozrejmosťou je vhodnosť na styk s potravinou.
Svět balení:
Ako sa technológia a použité materiály pri balení líšia, vzhľadom na ich rôzne výrobné a skladovacie nároky, medzi výrobkami, ako je ovčia bryndza a ovčí syr?
Rastislav Lupták:
Ovčí syr, konkrétne ovčí zrejúci syr Merino, sa balí do C/PE fólie, ktorá sa zmršťuje do vákua. Bryndzu balíme dvoma rozdielnymi spôsobmi. Buď do papierovo-hliníkovej fólie, alebo do dyhy a PP fólie.
Svět balení:
Prečo sa líši spôsob balenia podľa gramáže bryndze – konkrétne medzi 200 alebo 250 g porciou v dyhe a 125 g kockou určenou na jednorazovú spotrebu, a aký vplyv má tento rozdiel na kvalitu produktu?
Rastislav Lupták:
V oboch prípadoch ide o totožnú výslednú kvalitu produktu. Balenie do dyhy, teda dreveného šúľočka, odkazuje na tradíciu uchovávania a skladovania bryndze v drevených geletkách. Malá 125 g kocka vznikla na základe spotrebiteľského dopytu po jednorazovom menšom balení, ktoré je z hľadiska automatizácie jednoduchšie.
Svět balení:
Ako by ste opísali proces balenia výrobkov s ohľadom na to, že v ňom kombinujete tradičné ručné postupy s modernými technológiami, a do akej miery sú tieto procesy automatizované?
Rastislav Lupták:
Proces balenia do drevenej dyhy je z veľkej časti ručný. Rozomletá zhomogenizovaná bryndza sa pomocou závitovkového dávkovača krokovo dávkuje na 200 g alebo 250 g porcie do drevenej dyhy. Tá sa následne ručne zaroluje do valčeka a do LDPE fólie. Potom sa z fólie vytlačí prebytočný vzduch, čo zabezpečuje dostatočnú trvanlivosť výrobku. Nakoniec sa opäť ručne aplikuje produktová etiketa a pracovník uloží produkt do transportného kartónu.
Svět balení:
A ako prebieha balenie do menšej kocky, ktoré je už plne automatizované?
Rastislav Lupták:
Balenie do 125 g kocky zabezpečuje strojové formovanie a následné balenie na automatickej linke. Tá pracuje na systéme dávkovania a formovania produktu, ktorý sa balí do papierovo-hliníkovej fólie podobne, ako to poznáme napríklad pri maslách či tvarohoch.
Svět balení:
Mliečne výrobky patria medzi mikrobiologicky najcitlivejšie potraviny a každý kontakt so vzduchom môže ovplyvniť ich trvanlivosť. Aké sú najkritickejšie body v procese plnenia a uzatvárania z pohľadu hygieny?
Rastislav Lupták:
Pri dyhe je kľúčový ručný proces vytláčania prebytočného vzduchu, pri kocke zase presné skladanie papierovo-hliníkovej fólie, ktorá takisto zamedzuje prístupu vzduchu k produktu. Čistota formovacieho či dávkovacieho zariadenia je samozrejmosťou.
Svět balení:
Darí sa vám balansovať medzi bezpečnosťou, praktickosťou, cenou a ekologickosťou obalu, keď často stoja proti sebe a každé rozhodnutie je kompromisom?
Rastislav Lupták:
Áno, táto rovnováha je základným pilierom našej obalovej stratégie – neustále hľadáme prienik medzi maximálnou hygienickou bezpečnosťou produktu a udržateľnosťou materiálov. Naším cieľom je prinášať zákazníkom praktické riešenia, ktoré zároveň minimalizujú ekologickú stopu a ekonomickú záťaž celého procesu.
Svět balení:
S blížiacimi sa termínmi európskej regulácie PPWR a rastúcimi očakávaniami spotrebiteľov sa téma obalov mení na strategickú prioritu. Ako vnímate túto výzvu z pohľadu udržateľnosti vašich obalov?
Rastislav Lupták:
Áno, je to tak. Neustále dbáme na udržateľnosť a ekológiu obalov a spolu s našimi dodávateľmi hľadáme „zelené riešenia“. Takisto v oblasti sekundárnych obalov – kartónov a samopredávačov hľadáme najefektívnejšie riešenia, napríklad dnes na potlač kartónov používame len dve farby.
Svět balení:
Akým spôsobom sa tieto nároky na udržateľnosť a praktickosť odrážajú v sekundárnom obale, teda v kartónoch, samopredávačoch a ďalších prvkoch transportného balenia, a aké materiály preferujete?
Rastislav Lupták:
Naši dodávatelia spĺňajú najprísnejšie štandardy, ako je napríklad certifikát FSC. Na sekundárne balenie používame výhradne papierové kartóny.
Svět balení:
Ako pristupujete k návrhu transportného balenia z hľadiska paletizácie, ktorá je dnes pre potravinárske firmy stále väčšou logistickou výzvou, a aké kompromisy robíte medzi maximalizovaním využitia palety a ochranou výrobkov?
Rastislav Lupták:
Pri tvorbe konštrukcie balenia spolupracujeme s dodávateľom obalov. Okrem takmer stopercentného využitia kapacity palety dbáme aj na ergonómiu počas balenia a takisto na viditeľnosť v mieste predaja tak, aby produkt z regálov čo najviac vystupoval.
Svět balení:
Aké faktory zohľadňujete pri výbere dodávateľov obalových materiálov – pracujete skôr s overenými dlhoročnými partnermi alebo otvárate priestor aj novým hráčom? A aké hodnoty sú pre vás dôležité pri obchodných partnerstvách?
Rastislav Lupták:
Samozrejmosťou sú pre nás overení dodávatelia obalov, ktorí spĺňajú všetky hygienické normy a certifikácie. Dôležitou súčasťou je aj prozákaznícky prístup – teda servis pri často špecifických požiadavkách a nárokoch na finálny produkt.
Svět balení:
Ktoré trendy v potravinárskom balení považujete za najvýznamnejšie pre najbližšie roky, keď firmy stoja pred dilemou skĺbenia ekologických cieľov s nárokmi na trvanlivosť produktov?
Rastislav Lupták:
Medzi ekológiou a exspiráciou produktov je tenká hranica. Budúcnosť vidíme vo využívaní monomateriálov v primárnom balení a opäť sa otvárajú aj debaty o biodegradovateľných materiáloch.
Svět balení:
Sledujete trendy ako smart packaging alebo digitálne prepojenie obalov s mobilnými aplikáciami, ktoré v iných kategóriách otvárajú nové možnosti pre rozšírený príbeh značky a získavanie spätnej väzby, a vnímate v nich potenciál pre vašu firmu?
Rastislav Lupták:
Tento potenciál aj smerovanie určite vnímame a veríme, že v budúcnosti naskočíme na rozbehnutý vlak.
CV v kocke:
Rastislav Lupták
Rastislav Lupták stojí na čele bánoveckej mliekarne Milsy od októbra 2017, keď sa stal generálnym riaditeľom a predsedom predstavenstva. Vyštudoval Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre a v slovenskom potravinárstve sa pohybuje viac než dve desaťročia. Manažérske skúsenosti zbieral okrem iného v mliekarni Euromilk vo Veľkom Mederi. Pod jeho vedením prešla spoločnosť Milsy, ktorej súčasťou je aj značka Bryndziareň a syráreň Zvolenská Slatina, rozsiahlou modernizáciou výroby. Širšej verejnosti sa Lupták predstavil aj v televíznej relácii Utajený šéf.
Text: Vladimír Maťo
Foto: Milsy
