Čiarový kód sa stal tak neodlučiteľnou súčasťou obalu, že sa mu prestala venovať pozornosť, akú by si skutočne zaslúžil. Snáď najlepšie na ilustráciu jeho dôležitosti môžu byť dlhé rady zákazníkov v obchode a moment, keď sa čiarový kód nedá zoskenovať. Organizácia GS1 Slovakia, ktorá je správcom čiarových kódov pre Slovenskú republiku, v spolupráci s Coop Jednota Slovensko s. d. uskutočnila prieskum s cieľom zistiť dopad nekvalitných čiarových kódov na rýchlosť vybavenia zákazníka.
Prieskum prebehol v dvoch fázach. Prvá fáza bola zameraná na získavanie informácií o nekvalitných kódoch od samotných pokladníčok. Ony sú v celom distribučnom reťazci najpovolanejšie osoby, pretože ak majú niekoľkokrát za deň ručne zadať EAN kód výrobku, ktorý sa nedá zoskenovať, veľmi dobre si ho zapamätajú. Odpoveď poskytlo 28 prevádzok, ktoré označili 371 výrobkov za problematické.
Druhá fáza projektu pozostávala z pozorovania práce pri maloobchodnej pokladni. Cieľom bolo zistiť, ako dlho trvá skenovanie výrobkov. Nasnímaných bolo desať hodín videozáznamu v rôznych prevádzkach v čase špičky predaja. Na základe podrobnej analýzy bolo možné rozdeliť čiarové kódy do troch základných skupín a to kvalitné, nekvalitné a nečitateľné.
Kvalitný kód je taký, ktorý sa dá skenovať na prvýkrát, to znamená, že pokladníčka ním prejde popred skener len raz. Doba od uchopenia výrobku po odovzdanie zákazníkovi trvá v priemere 1,46 sekundy.
Nekvalitný kód je taký, ktorý sa nepodarí zoskenovať na prvýkrát. Pokladníčka musí výrobok rôzne natáčať a niekoľkokrát priložiť k skeneru. Nakoniec sa takýto výrobok zoskenovať dá, ale čas spracovania je 5,64 sekundy. Typickým príkladom sú znížené čiarové kódy.
Nečitateľný kód je taký, ktorý sa ani po niekoľkých pokusoch nedá zosnímať. Pokladníčka musí zadať číslo, ktoré je pod čiarovým kódom ručne. Spracovať takúto položku pri pokladni v priemere trvá 12,02 sekundy. Na spracovanie vplýva ešte jeden faktor, a to zrak pokladníčky. Pre niektoré je problém malé čísla pod čiarovým kódom prečítať. Nemusíme pripomínať, že takýto čiarový kód na výrobku nemusí byť.
Tvorba si žiada presnosť grafiky, tlače i balenia
Tvorba čiarového kódu začína grafickým návrhom. Odporúča sa nájsť vhodné miesto na čiarový kód a až následne rozmiestňovať ostatnú grafiku. Chyby vznikajú pri opačnom postupe, keď sa grafik snaží čiarový kód „dopasovať“ a následne ho deformuje.
Veľkosť čiarového kódu upravuje medzinárodná norma ISO/IEC 15420. Príčinou nekvalitného čiarového kódu je najmä zníženie výšky. Pultové skenery majú problém takýto kód prečítať a pokladníčka musí výrobok natáčať nad skenerom, kým ho nezoskenuje.
Svetlý okraj je voľný priestor pred a za čiarovým kódom, do ktorého nesmie zasahovať žiadna grafika, inak sa čiarový kód nedá zoskenovať. K chybám dochádza nielen v procese tvorby kódu, ale niekedy sa stane, že do okraja zasahuje číslo šarže alebo dátum výroby, ktoré sa tlačia online na finálne výrobky.
Ďalšou fázou je tlač. Grafický návrh musí zohľadniť spôsob tlače ako aj orientáciu tlače. Ak sú čiary príliš široké alebo naopak príliš úzke, je potrebné nastaviť šírku čiary tak, aby zodpovedala procesu tlače.
Aj kvalitný čiarový kód sa dá znehodnotiť, ak nie je správne nastavený proces balenia. Čiarový kód umiestnený vo zvare obalu prípadne akýmkoľvek iným spôsobom ohnutý a pokrčený sa nedá skenovať.
Moderné skenery dokážu zosnímať aj množstvo nekvalitných čiarových kódov, no nestačí sa spoliehať len na tie najmodernejšie. Na trhu sa používajú aj staršie skenery, ktoré sú stavané tak, aby dokázali zoskenovať kódy spĺňajúce minimálne požiadavky noriem. Organizácie GS1 poskytujú kontrolu kvality čiarových kódov, ktorá je objektívnym posúdením kvality s návrhmi na zlepšenie problematických parametrov.
Čiarový kód v súčasnosti je, a zrejme v blízkej budúcnosti aj bude, najlacnejším a najpoužívanejším automatickým nosičom údajov. Kvalita zohráva významné miesto v konečnom bode predaja a dôsledky znášame všetci ako spotrebitelia.
Marianna Revallová
BarCodes, produktový manažér, GS1 Slovakia
