Aké balenie nápojov preferuje mladý človek? Je rozdiel medzi spotrebiteľským správaním vysokoškoláka na Slovensku a v Čechách? Alebo nie? Tieto otázky boli základom pre analýzu a hodnotenie spotrebiteľského správania mladých ekonómov prostredníctvom marketingového výskumu. Jeho súčasťou bolo aj skúmanie nákupného správania z „environmentálne-ekonomického“ hľadiska.

Výskum prebehol formou anonymného dotazníka a bol zrealizovaný v spolupráci s Katedrou tovaroznalectva a kvality tovaru Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave a Katedrou ekonomiky životního prostředí Národohospodářské fakulty Vysokej školy ekonomickej v Prahe v období marec – jún 2008. Testovaných bolo spolu 200 študentov z ekonomických vysokých škôl, a to z Bratislavy (100 respondentov) a z Prahy (100 respondentov) vo veku 16 – 25 rokov, celkom 138 študentiek a 62 študentov.

Dvesto respondentov z Bratislavy a z Prahy bolo zvolených ako reprezentatívna vzorka mladých, študujúcich ľudí, u ktorých je predpoklad, že im nie je problematika ochrany životného prostredia ľahostajná, a zároveň sú spotrebiteľom s moderným životným štýlom a požiadavkami. Je možné tiež predpokladať, že respondenti obidvoch hlavných miest majú podobný „denný režim“ a spotrebiteľské chovanie, resp. podobné potreby.

Preferencia balenia s väčším objemom

Študenti boli dopytovaní na vlastnú spotrebu nápojov, klasifikovaných podľa baleného nápoja a balenia a tiež uvádzali preferenciu veľkosti balenia minerálnych a stolových vôd. Z výskumu vyplynulo, že mladý spotrebiteľ preferuje celkovo balenie minerálnych a stolových vôd s väčším objemom. Len veľké balenie si kupuje viac ako 60 opýtaných študentov v každom meste a malé (0,5 l resp. max 0,75 l) a aj veľké balenie si kupuje 21 % z českých a 25 % zo slovenských študentov. Len malé balenie uprednostňuje 5 slovenských a 10 českých študentov. (Obrázok 2) Minerálne a stolové vody vôbec nekupuje 13 respondentov z celkového počtu 200 opýtaných, ale priemerný český študent, nekupujúci minerálne a stolové vody, si kúpi týždenne jeden nápoj (napr. ľadový čaj, džús) alebo mlieko zabalené v nápojovom kartóne a jeden v plastovej fľaši a slovenský študent, ktorý nekupuje minerálne a stolové vody si kúpi priemerne týždenne tri nápoje alebo mlieko v nápojovom kartóne.

Obrázok 2 Preferencia veľkosti balenia minerálnych a stolových vôd

Bratislava – viac obalov viac kartónov

Študenti v dotazníku uvádzali svoju priemernú týždennú spotrebu rôznych nápojov a mlieka v rôznom balení a z výsledkov vyplynulo, že 1 slovenský študent spotrebuje priemerne za týždeň o 2 rôzne obaly viac ako český (to predstavuje o viac ako 100 obalov ročne vyššiu spotrebu obalov študenta ekonómie na Slovensku). (Tabuľka 1)

Tabuľka 1: Priemerná spotreba nápojov a mlieka 100 ČR/SR študentov týždenne rozdiel

Denná spotreba zabalených tekutín (nápoje, mlieko a pivo) je podľa výsledkov výskumu u jedného študenta (študentky) z Prahy približne 1,7 l (1,3 l) a z Bratislavy 1,9 l (1,7 l). Tieto „tekutiny“ nakupujú v rôznych obaloch, resp. obalových materiáloch. (Obrázok 3)

Obrázok 3 Percentuálne zastúpenie obalových materiálov

Slovenskí študenti spotrebujú priemerne týždenne menej obalov minerálnych a stolových vôd s objemom do 1 l ako českí, čo sa prejavilo aj vo výsledkoch hodnotenia preferencie veľkosti balenia minerálnych a stolových vôd.

Podľa vyhodnotenia výsledkov výskumu spotreby výrobkov, resp. obalov výrobkov sa najvýraznejšie prejavil rozdiel v nápojových kartónoch, v ktorých študent z Bratislavy prevyšuje spotrebu o viac ako jeden kus takto zabaleného produktu priemerne týždenne v porovnaní so študentom z Prahy. (Tabuľka 2) Tento výsledok pravdepodobne ovplyvňuje fakt, že v porovnaní s českými študentmi viac slovenských študentov kupuje v tomto obale mlieko (zo 100 opýtaných študentov v Prahe 29 študentov mlieko vôbec nekupuje a v Bratislave mlieko nekupuje 16 zo 100 opýtaných študentov).

Praha preferuje nezálohovaný PET obal

Analýza a porovnanie nákupného rozhodnutia študentov na základe možnosti výberu medzi kúpou výrobku v zálohovanom vratnom obale a nezálohovanom nevratnom obale priniesla rôzne výsledky. Tieto sa líšia, ak cena výrobkov v rôznych obaloch je rovnaká v porovnaní s variantom, že cena výrobku po odpočítaní zálohy na obal je nižšia o 1- 2 peňažné jednotky.

Študenti si vyberali medzi výrobkom v plastovej a sklenenej fľaši (zálohovanej a nezálohovanej), nevratným nápojovým kartónom a plechovkou. Výsledok ich rozhodovania bol rôzny – pre študenta z Prahy je najvhodnejším riešením nezálohovaný PET obal (55 nákupných rozhodnutí pri rovnakej cene a 34 rozhodnutí pri cene výrobku nižšej o 1- 2 Kč po odpočítaní zálohy na obal) a pre študenta z Bratislavy je optimálny obal nápojový kartón (44 nákupných rozhodnutí pri rovnakej cene a 35 rozhodnutí pri cene výrobku nižšej o 1 – 2 Sk po odpočítaní zálohy na obal). Nákupné rozhodnutie slovenského študenta sa zmenou ceny zmenilo v prospech zálohovaných obalov v 18 prípadoch z celkového počtu rozhodnutí a výber obalu u českého študenta sa zmenil v 35 prípadoch. Aj napriek tejto zmene bol najčastejšie zvolený obal totožný. Zmeny v prospech zálohovaného obalu boli u slovenských študentov v pomere 4: 6 a u českých študentov 2 : 8 (zálohovaná
sklenená fľaša : zálohovaná plastová fľaša). (Obrázok 4), (Obrázok 5)

Obrázok 4: Analýza a porovnanie nákupného rozhodnutia študentov v Bratislave

Obrázok 5: Analýza a porovnanie nákupného rozhodnutia študentov v Prahe

Ekologickejšie sa javí slovenskí repondenti

Východiskovou hypotézou pre analýzu a hodnotenie spotrebiteľského správania z environmentálne – ekonomického hľadiska bolo, že súčasný mladý človek síce zvyšuje svoje nároky na obal, ale nie je mu ľahostajný ani problém ochrany životného prostredia. Výskum mal zodpovedať na otázku, či spotrebiteľ prejavujúci záujem o výrobky, ktorých obaly majú nižší negatívny dopad na životné prostredie, si v prípade možnosti výberu z rovnocenných produktov vyberie ten, ktorý predstavuje nižšie ekologické zaťaženie len za rovnakých cenových podmienok alebo je ochotný za výrobok v obale s požadovanými vlastnosťami zaplatiť vyššiu cenu.

Podľa výsledkov výskumu sa v oboch štátoch študenti rozhodovali veľmi podobne, približne 10 % z nich neprejavilo záujem o danú problematiku, asi 30 % by zvolilo lacnejšie riešenie. Vyššiu cenu za obal s nižším negatívnym dopadom na životné prostredie (do 5 peňažných jednotiek) zo 100 opýtaných v každom meste je ochotných zaplatiť 23 slovenských študentov a 19 českých študentov, vyššiu cenu ako 5 peňažných jednotiek je ochotných ale zaplatiť už len 5 (ČR) alebo 6 (SR) opýtaných. Environmentálne cítenie „za rovnakú cenu“ sa prejavilo rovnako u 36 študentov. Celkovo by sa, podľa odpovedí študentov, zachovali „ekologickejšie“ slovenskí študenti, ich rozhodnutie by v 65 % smerovalo k voľbe ekologicky vhodnejšieho obalu, zatiaľ čo českí študenti len v 60 % rozhodnutí. (Obrázok 6)

Obrázok 6: Záujem o kúpu výrobkov v obale s nižším negatívnym dopadom na životné prostredie

Hodnotenie spotrebiteľského správania a eko-cítenie sa opiera o výsledky výskumu na malej vzorke respondentov. Študenti si vyberajú výrobky v obaloch, ktoré reagujú na ich potreby, ale tiež prejavujú záujem o výrobky, ktorých obaly majú nižší negatívny dopad na životné prostredie. Je určite vhodné položiť otázku, čo sa ďalej deje s použitými obalmi. 100 študentov zo Slovenska zahodí približne 680 plastových obalov týždenne a 270 použitých nápojových kartónov. Každý týždeň jeden český študent zahodí priemerne asi 7 plastových obalov a 1 až 2 kusy použitých nápojových kartónov. A preto nielen výber výrobku v obale s nižším negatívnym dopadom na životné prostredie, ale tiež nakladanie s obalovým odpadom zásadne určuje, či správanie spotrebiteľa je v súlade so snahou o zachovanie a ochranu životného prostredia.

Katarína Kajánková