Globálny svet s globálnym trhom, globálnymi zákazníkmi, globálnymi dodávateľmi a globálnou konkurenciou menia spôsob podnikania firiem na celom svete. Hybnou silou sa stávajú prívlastky produktov, ktoré prinášajú pre zákazníkov pohodlie, radosť, spokojnosť, zdravie a pre spoločnosť ekologický rozmer. Najnovšie prináša takýto rozmer nová výzva s názvom Uhlíková stopa (Carbon Footprint). Je len ďalším nástrojom na neúprosnom konkurenčnom trhu, alebo ide skutočne aj o ochranu životného prostredia?

Globálne otepľovanie a jeho dôsledky sú denne komunikované. Každý je ním svojim spôsobom zasiahnutý. Ku globálnemu otepľovaniu negatívne prispieva náš životný štýl, priemysel, poľnohospodárstvo, obchod. V súvislosti s tým nás prirodzene napadá otázka: „Robí plastový obalový priemysel, resp. flexibilný plastový obalový priemysel dosť pre redukciu uhlíkovej stopy?“

Obchod s emisnými kvótami

Otázka pre mnohých ľudí je nie prečo a kedy začať so sledovaním uhlíkovej stopy, ale kde a ako začať. V roku 2050 bude ľudská populácia na úrovni 9 mld. v porovnaní s rokom 2007, keď na zemi žilo 6,6 mld. obyvateľov. Vzrastá množstvo používanej energie z fosílnych zdrojov, rastie odpad na skládkach. Predovšetkým balenie nealkoholických nápojov do PET fliaš je vo svete veľký problém. Ako extrémny príklad sa uvádza skutočnosť, že starosta San Francisca a blízkeho okolia zakázal predávať čistú vodu v PET balení od 1. júla 2007. Verí spoločne s predstaviteľmi vedenia mesta, že používanie vody z vodovodu je k životnému prostrediu šetrnejšie a je aj 1 000 násobne lacnejšie pre spotrebiteľa. V Kalifornii sa ročne spotrebuje 1 mld. PET fliaš, ktoré sa vo voľnej prírode po použití budú rozkladať 1 000 rokov a ftalátmi zamorovať vodu. Po ročnom sledovaní tejto skutočne netradičnej a odvážnej legislatívy sa netrpezlivo očakáva obyvateľmi, priemyslom, obchodom i verejnou správou, objektívne vyhodnotenie zákazu a jeho vplyvu na životné prostredie.

Znižovanie odpadu z obalových plastov smeruje do:

● redukcie objemu plastových obalov
● znižovania ich hrúbok/hmotnosti
● zvyšovania recyklovateľnosti plastov
● rastúceho množstva recyklovateľných/biodegradovateľných surovín.

V obalovom priemysle je v tomto zmysle proaktívny priemysel flexibilných obalov.

S uhlíkovými emisiami sa na trhu legálne obchoduje ako s komoditou. Spoločnosti, ktorých technológie sú moderné a majú nízku, resp. veľmi malú produkciu týchto uhlíkových emisií predávajú svoje kvóty tým spoločnostiam, ktoré nespĺňajú limity. Spoločnosti spravidla venujú významnú pozornosť vzniku odpadu pri výrobe a taktiež znižovaniu spotreby energií.

Čo znamená, keď sa povie uhlíková stopa?

Ide o úplné množstvo oxidu uhličitého (CO2) a ďalších skleníkových plynov, ktoré vznikajú počas celého životného cyklu výrobku alebo služby. Ide o kumulovaný príspevok produkcie firiem, ich výrobkov, servisu a ľudí. Vyjadruje sa v gramoch CO2, čo zodpovedá spoločnému množstvu vyprodukovaného CO2 a ďalších skleníkových plynov. Teda je to CO2 v gramoch, ktoré sa počas výroby a sprievodných procesov emitovalo do ovzdušia.
Snahou mnohých spoločností je dosiahnuť v produkcii CO2 nízku hodnotu, resp. hodnotu blízku k nule.

Keď si zákazník vyberá v supermarkete potraviny, hneď vie z jej obalu, akú energetickú hodnotu má a aké je jej nutričné zloženie, t.j. vie zhodnotiť vplyv na svoje zdravie, či postavu. Avšak nevie, ako ovplyvnila jej výroba, balenie a transport životné prostredie. A chce to vedieť?

Prečo uhlíková etiketa?

Cieľom označovania výrobkov s uhlíkovou etiketou (carbon label ) je pomoc spotrebiteľom, aby sa vedeli na trhu správne zorientovať, ktorá spoločnosť prispieva k redukcii uhlíkových emisií. Myšlienka bola realizovaná spoločnosťou z Veľkej Británie Carbon Trust v spolupráci s Centrom pre manažment uhlíka z Edinburghu. Carbon Trust je súkromná spoločnosť, ktorú zriadila vláda Veľkej Británie. Prieskum urobený v roku 2006 ukázal, že až 66% ľudí by chcelo vedieť, akú uhlíkovú stopu zanechal v životnom prostredí výrobok, ktorý kúpili a taktiež 2/3 spotrebiteľov si želá nakupovať výrobky vyrobené priemyslom s nízkou uhlíkovou stopou.

Z výrobcov je Walkers prvá spoločnosť a z obchodných reťazcov Tesco

Tri spoločnosti Walkers, Boots a Innocent Drinks sú prvé tri spoločnosti, ktoré vo Veľkej Británii pristúpili k výzve zdokumentovať uhlíkovú stopu na svojich výrobkoch. Prvé logo sa objavilo na syrových a cibuľových zemiakových lupienkoch spoločnosti Walkers v marci 2007, čo vidieť na pripojených obrázkoch. Innocent Drinks v septembri uviedla na trh niekoľko svojich džúsov balených v 100% recyklovanom polyesterovom obale. V súčasnosti sa do projektu pripojilo ďalších 9 firiem, napr. Procter&Gamble, Kraft, Danone Waters, Cadbury.

Prvý výrobok, u ktorého bola po niekoľkomesačnom sledovaní vôbec prvýkrát na svete vypočítaná hodnota uhlíkovej stopy je 33,5 gramové balenie zemiakových lupienkov od spoločnosti Walkers. Pre výpočet bola stanovená nasledovná schéma použitej energie v nasledovných procesoch:

1. POĽNOHOSPODÁRSTVO – sadenie semien pre slnečnicový olej a zemiaky, výroba hnojív a pesticídov, starostlivosť o vypestovanie plodín, spotreba nafty pre traktory, ktoré zbierali a odvážali zemiaky, skladovanie zemiakov.
2. VÝROBA – doprava zemiakov do výroby, kde sa čistili, strúhali, piekli do formy lupienkov a balili, taktiež aj výroba slnečnicového oleja.
3. BALENIE – výroba hliníkovej a plastovej fólie a z nich laminátu s potlačou.
4. DISTRIBÚCIA – nakladanie výrobkov na paletách na nákladné autá a odvoz do obchodných skladov a sietí.
5. RIEŠENIE ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA – od zbierania odpadu, odvoz odpadu až po skládkovanie.

Pre takéto balenie bola vypočítaná hodnota 75 g CO2. Takéto množstvo emisií znečistilo životné prostredie pri kompletnom životnom cykle 33,5 g balenia zemiakových lupienkov.

Ak bude takto označený porovnateľný výrobok zemiakových lupienkov od iného výrobcu bude si môcť zákazník vybrať, čomu dá prednosť. Či ekologickejšiemu výrobku, alebo menej ekologickému. Zmenia zákazníci svoje zvyky pri nakupovaní? Prieskum hovorí, že áno, že väčšina zákazníkov je uvedomelých a kúpia si radšej drahší výrobok, ale šetrnejší voči životnému prostrediu. Či to bude tak, ukáže čas.

Ako prvý z obchodných reťazcov sa v máji 2008 k výzve uhlíkovej stopy prihlásilo Tesco, ktoré vybralo svojich 20 vlastných produktov na testovanie. Sú to pracie prostriedky, pomarančový džús, zemiaky a žiarovky.

Ešte nás čaká dlhá cesta

Je to prvý krok na dlhej ceste. Metodológia sa stále skúma a sú vítaní experti, ktorí napomôžu čo najobjektívnejšie posúdiť tento proces a implementovať ho do praxe ako štandard. Autori metódy sú si vedomí, že metóda má aj svoje chyby, pretože nie je jednoduché popísať materiálovú bilanciu všetkých vstupov. Kritici hovoria o ďalších potenciálnych vstupoch, ktoré nie sú ošetren
é, napr. spotreba energií pre chladiace boxy v obchodoch, vykurovanie, osvetlenie, ap. Podrobná metodika je uverejnená na web stránke spoločnosti Carbon Trust.

Firma, ktorá sa dá na neľahkú cestu svojho odhalenia, akou mierou znečisťuje životné prostredie skleníkovými emisiami a získa na základe analýzy výrobného procesu hodnotu uhlíkovej stopy, sa ďalej musí zaviazať, že v priebehu dvoch rokov túto hodnotu zníži. Ak sa jej to nepodarí, tak nárok na označovanie svojich výrobkov etiketou stratí.

Metodológia merania a výpočtu uhlíkovej stopy pozostáva z piatich základných krokov:

1. krok – analýza interných výrobných údajov – tento krok detailne popisuje produkt, vrátane potrebných surovín, výrobných procesov, produkcie odpadu, skladovanie , transport až po finálny výrobok. Analýzu je potrebné robiť so všetkými dodávateľmi.
2. krok – vytvorenie dodávateľskej procesnej mapy – tento krok popisuje celý dodávateľský reťazec od výrobcu až na trh. Zahŕňa suroviny, výrobu, distribúciu, riešenie odpadov. Dodávateľský reťazec mapuje potrebu každého vstupu.
3. krok – definuje medzné podmienky a identifikuje požiadavky na dáta – definuje limity dát, ktoré sú potrebné. Nie je pravdepodobné, že sa prvýkrát získajú 100% všetky dáta. Stačí, keď sú to dáta podstatné a s veľkou istotou pokryjú 90% dát.
4. krok – zber primárnych a sekundárnych dát – v tomto kroku sa zbierajú aktuálne dáta, ktoré sú potrebné k výpočtu materiálovej bilancie, z ktorej sa vypočíta množstvo plynov skleníkových emisií. Preferujú sa údaje z primárnych zdrojov a keď ich nie je možné získať, tak potom sa použijú zdroje sekundárne.
5. krok – výpočet množstva plynov skleníkových emisií – v tomto kroku sa vypočíta materiálová bilancia každého výrobného uzla a prepočíta sa k príslušnému množstvu plynov skleníkových emisií. Emisie sú vypočítané z množstva energie a priamych emisných dát a prepočítajú sa emisným koeficientom na čistý uhlík (uhlíková stopa).