V súčasnosti mnoho veľkých nadnárodných spoločností vyrábajúcich potraviny a nápoje presúva svoju výrobu do regiónov strednej a východnej Európy, aby znížili výrobné náklady a v súvislosti s tým aj spoločnosti vyrábajúce obaly premiestňujú svoju výrobu do tejto časti Európy.

Stredná a východná Európa je vhodnou základňou pre veľké nadnárodné spoločnosti, vyrábajúce predovšetkým potraviny a produkty dennej spotreby, ktoré si vyžadujú špecifické a stále viac sofistikovanejšie obaly, čím sa v regióne vytvoril obrovský dopyt po kvalitných obaloch. Západoeurópski výrobcovia exportujú obaly na trhy východnej Európy. Avšak dôvod byť flexibilnejší v dodávkach a službách ich presviedča o efektívnom investovaní na tomto trhu a o kreovaní nových spoločností. Byť tam, kde sú zákazníci, sa čoraz viac vypláca. Sú tu nižšie náklady na kvalifikovanú pracovnú silu, energie a suroviny, sú tu výhodné podmienky pre spoločné podniky, investície, rýchlo rastúca ekonomika a spotrebiteľský trh, ap.

Inovácie sú výzvou
Plasty sú druhým najdôležitejším obalovým materiálom v Európe (1. miesto – papier a lepenka), s najdynamickejšie sa rozvíjajúcim trhom s ročným rastom 4 – 5 %, čoho hybnou silou je predovšetkým stredovýchodný trh. Zo všetkých plastov tvoria flexibilné plastové obaly 30 %. Z nich až 80 % sa používa na balenie potravín, čo predstavuje ročnú hodnotu 7 miliárd EUR.
Budúcnosť je v materiálových a technologických inováciách a inovácie sú výzvou, keďže objavenie nového polyméru, resp. iného materiálu je už pár desiatok rokov – a pravdepodobne ešte dlho bude – v nedohľadne. Preto svetoví lídri na trhu polymérov venujú svoje vývojové kapacity vývoju technológií a výrobe produktov s novými fyzikálnymi a úžitkovými vlastnosťami, čo najviac sa približujúcimi potrebám konečných užívateľov.
Priemysel balenia je odvetvím s vysokou dynamikou zmien, obaly a technika balenia sú čoraz sofistikovanejšie a v mnohých prípadoch už obaly nahrádzajú, resp. minimalizujú technológie spracovania potravín (minimally processed food) s cieľom, aby zabalená potravina bola čo najčerstvejšia, najprirodzenejšia. Je to výzva pre obalovú techniku. Už existujú a stále sa vyvíjajú nové obaly, so správne „nastavenými“ úžitkovými vlastnosťami, ktoré to spĺňajú.

Súčasné trendy

◄ ľahšie obalové materiály vyrábané z jednej, resp. niekoľkých vrstiev, pričom je snaha o použitie kvalitatívne rovnakých materiálov, nie heterogénnych, ako je napr. kombinácia plast/papier/hliníková fólia

◄ minimalizácia množstva obalu pri zachovaní potrebných úžitkových vlastností

◄ materiály prispôsobené špecifickým nárokom baleného výrobku

◄ environmentálne vhodné materiály, využívajúce možnosti recyklácie
◄ biodegradovateľné obaly, napr. plastové nákupné tašky. V niektorých obchodných reťazcoch sa už používajú vo Veľkej Británii, Francúzsku, Taliansku, USA a iných, resp. sa používajú papierové tašky a vrecká

◄ obaly s ľahkou manipuláciou, predovšetkým pri otváraní, resp. znovuuzatváraní, zohľadňovanie hľadiska pohodlia a bezpečnosti

◄ v záplave výrobkov na trhu nadobúda čoraz väčší význam obchodná značka výrobku, ktorú môže vhodne zvolený dizajn obalu zvýrazniť

◄ balenie v obaloch s modifikovanou atmosférou, ktorá dokáže udržať zabalený produkt čerstvý a bez zjavných farebných zmien

◄ obaly schopné zistiť škodlivé baktérie v potravinách

◄ na trhu sa už začínajú objavovať vysokosofistikované obaly na báze nanokompozitov, ktoré dokážu bezpečne ochrániť zabalený produkt

◄ zvýšený trend spotreby mrazených, resp. hotových mrazených jedál zvyšuje dopyt po indikátoroch čerstvosti, pretože okrem dátumu minimálnej trvanlivosti chcú zákazníci vedieť, či je potravina bezpečná pre konzumáciu. Nové technológie umožňujú pomocou indikátora určiť mikrobiologickú kvalitu. Takémuto baleniu hovoríme inteligentné. Ide o súbor technológií, ktoré umožňujú v obale uložiť informácie na ochranu značky zabaleného produktu až po informácie pre zákazníka, ktoré indikujú, či je potravina čerstvá, či nebola nesprávnym skladovaním znehodnotená, či sú teplota a prostredie skladovania správne, alebo signalizuje pri varení okamih správne pripravenej potraviny pre konzumáciu.

◄ aktívne balenie je ďalším trendom. Od inteligentného balenia sa odlišuje tým, že zatiaľ čo inteligentné balenie iba pasívne zaznamenáva a informuje o stave zabaleného výrobku, aktívne balenie kladne ovplyvňuje kvalitu a skladovateľnosť zabaleného produktu tým, že prepúšťa, resp. neprepúšťa podľa potreby kyslík, oxid uhličitý, etylén a ďalšie plyny, alebo zohrieva, či ochladzuje okolitú teplotu. Je už známe viac rokov, ale v súčasnosti získava na popularite vďaka vývoju nových absorbérov kyslíka, etylénu a antimikrobiálnych látok. Vývoj smeruje k tomu, aby boli tieto látky zakomponované v hmote obalového materiálu a nie v pridanom sáčku (prášok obsahujúci železo, silikagél, ap.) vloženom do obalu, čo je v obľube u japonských zákazníkov, nie však v Európe. Európski zákazníci uprednostňujú, keď je „chémia“ menej viditeľná a v balení sa nevyskytuje žiadne dodatočné „vrecko“. Z takýchto komerčne úspešných fólií možno spomenúť viacvrstvovú fóliu, v ktorej je inkorporovaný polymérny pohlcovač kyslíka, ktorý je iniciovaný UV žiarením. Vyvinula ju spoločnosť Cryovac pre Nestlé na balenie čerstvých cestovín.

◄ trendom je i predlžovanie doby skladovateľnosti zabalených produktov bez zvýšeného nároku na skladovacie podmienky, avšak bez pridávania stabilizátorov do potraviny

◄ označovanie zabalených produktov EAN kódmi je už podľa možností nahrádzané RFID (Radio frequency identification) kódmi, ktorých výhodou je napr. automatický zber dát bez ľudského zásahu (odpadne pre zákazníka v súčasnosti nepohodlné vykladanie tovaru z nákupných košíkov, či vozíkov na pohyblivý pás pri pokladni v supermarkete), uloženie veľkého množstva informácií o tovare, dobrá čitateľnosť etikiet na obale tovaru napriek tomu, že sú umiestnené neviditeľne, či kontrola tovaru zákazníkom priamo vo vozíku na displeji a mnohé ďalšie.

Odpadové obalové hospodárstvo
Riadeniu odpadového obalového hospodárstva sa už mnoho rokov venuje aj európska legislatíva. Sú to predovšetkým zákony:

◄ EÚ smernica 94/92/EC o obaloch a odpadoch z obalov
◄ EÚ smernica 75/442/EEC o odpadoch
◄ EÚ smernica 91/689/EEC o nebezpečných odpadoch
◄ EÚ smernica 31/1999/EC o riešení domového odpadu

Posledne menovanou smernicou európska legislatíva definovala kľúčové pravidlá na úrovni národnej a regionálnej politiky pre recykláciu. Hovorí o riešení domového odpadu v krajinách EÚ, keď množstvo biodegradovateľného odpadu, ktoré ide na voľné skládkovanie, sa musí postupne zvyšovať. Za základ sa zobralo množstvo odpadu v roku 1995 a z neho musí byť postupne nebiodegradovateľný podiel znižovaný v roku 2010 na 75% , v roku 2013 na 50% a v roku 2020 na 35%.
Direktíva o skládkovaní je jednou z najdôležitejších environmentálnych zákonov, ktoré prijal Európsky parlament v uplynulých rokoch. Znamená začiatok uplatňovania odpadového manažmentu v praxi EÚ. Končí sa tak éra, keď ľudia
neveľmi rozmýšľali, čo sa deje s odpadom, ktorý vyprodukujú. Dnes už osem krajín z EÚ, viac ako 50 %, takýmto spôsobom nakladá s komunálnym odpadom. Sú to krajiny – Rakúsko, Fínsko, Holandsko, Grécko, Írsko, Taliansko, Španielsko a UK. V roku 2003 Holandsko prijalo aj nariadenie, že takéto skládky pre kompostovanie odpadu môžu obsahovať aj biodegradovateľné nákupné tašky.

Budúcnosť má meno flexibilné balenie
Trh strednej a východnej Európy ponúka veľa príležitostí pre obalové spoločnosti. Je to rastúca potreba nových globálnych a medzinárodných spoločností, nových výrobných kapacít, nový spôsob nakupovania v obchodných reťazcoch a zmena životného štýlu obyvateľstva.
Zákazníci volia vyššiu hodnotu, pohodlné potravinové produkty a naďalej budú uprednostňovať flexibilné obaly pred neflexibilnými. Najväčší potencionálny rast vykazujú, resp. budú vykazovať zdravé cukrovinky (napr. cereálne tyčinky), snacky a hotové jedlá, ako dôsledok hektického spôsobu života, ktorý je vlastný západným krajinám.
Flexibilné balenie preto rastie pre tieto segmenty a adaptuje sa na spotrebiteľske trendy. Jedným z týchto trendov, ktorý má významný dopad na rast je spotrebiteľská preferencia zdravých potravín a hotových jedál. Tento trend je už zrejmý v západných krajinách a čoskoro sa prejaví aj v strednej a východnej Európe, čo bude zas výzva pre obaly a obalovú techniku.

Anna Diačiková
manažérka strategických informácií
Chemosvit, a.s., Svit